Štvrtok
Nebudem vám klamať. Po dňoch, ktoré predchádzali samotnej Semana Santa, som sa vo štvrtok prebudila s malou dušičkou, čo bude ďalej. Vo štvrtok mali prísť hostia do domu, ktorí už u nás raz boli a tak sme sa nich veľmi tešili. No keď som videla, čo vystrájali miestne elektrárne, ako nám nešla elektrina aj pár hodín každý deň, mala som mierne obavy. Hovorím si, že však už ako takú prípravu urobili a tak by mohlo byť všetko v poriadku. Omyl. Spolu s našimi hosťami prišli do domu v našom kondomíniu aj ďalší. A vďaka tímto ľudom z prvého domu sa z nášho kľudného a pokojného kondomínia stala zoo. A to doslova. Za tú dobu čo tu žijem som si zvykla na hlasnú hudbu a krik odvšadiaľ. Dokonca mám ich kultúru aj hlasnú hudbu rada a do istej miery som tolerantná na nejaké excesy. Vážení, ani vo sne by ma nenapadlo čo sa tu bude diať. Za pár minút po ich príchode sa stala z domu diskotéka. Predstavte si metrový reprák, otočený smerom do okolia, ktorý hrá na plné pecky, jeho vibrácie cítite aj v apartmáne vedľa domu a nepočujete si vlástného slova. Áno. A teraz si predstavte, že tento stav trvá tak 12 hodín denne. Prvý deň ok, v poriadku, cez deň to vydržím. Večer o 22 som už vrčala od nervov. Avšak pár minúť po 22h sa hudba stíšila. Vravím si yes, vyspím sa. Uhm.. O 5 ráno budíček. Nejakému idiotovi z hostí z domu prišiel na um strašne super nápad si zapnúť hudbu (ako inak zas na plné gule) z reproduktorov auta. Aby to malo samozrejme aj poriadny šmrnc, otvoril všetky dvere aj kufor.. Aby to samozrejme bolo dobre počuť. Tak toto teda nie. Natiahla som na seba prvé kraťasy čo som našla a ešte s polozalepenými očami som vybehla hore robiť poriadky. Samozrejme ani jeden z prítomních nebol poriadne pri zmysloch – došli z nejakej párty v meste a docela som sa čudovala, že v stave akom boli aj došli do domu bez ujmy na zdraví. Po mojom výstupe s lámanou španielčinou o 5 ráno bez slova hudbu vypli a tak som si hrdo odpochodovala nazad do mojej, ešte vyhriatej postele. Nebudem sa tváriť, že som hrdinka, ešte 10 minúť potom ma klepalo od stresu. Ale tak nejak som sa ukľudnila a rozhodla som sa, že sa ešte pokúsim zaspať. Zase omyl. Vypadla elektrina. Takže nám náš mini záložný systém začal niečo po 5 tej hodine rannej pípať na celý byt 🙂 Ok, niektoré veci proste človek neovplyvní.
Piatok
Po výdatnom spánku a bez elektriny toho veľa nenarobíte. Energia na bode mrazu, chvála že máme plynový sporák a mohla som nám aspoň uvariť vodu a zaliať ňou kávu. Internet nešiel, v byte horúco a blázni nad nami sa zobudili. Evidetne im nočná párty nestačila – opäť začala hrať hudba. Elektrina nešla už pár hodín a tým, že vonkajší systém na čerpanie vody je pripojený na elektrinu tiež a nemá záložný systém, tak hádajte čo – nešla ani voda. Naši hostia teda boli bez elektriny, vody a chtiac nechtiac museli počúvať tú otravnú, nekončiacu a hlasnú hudbu. Myslím, že sa zobrali a išli radšej niekam preč. Strašne nám to bolo ľúto. No my sme urobili to isté. Vziať motorku a ísť ňou niekam nepripadalo do úvahy, takže sme sa nahodili, že ideme na drink do mesta a zároveň sa prejdeme. To bola teda „podívaná“. Tú šialenosť čo sa diala v celom meste snáď ani neviem opísať. No pokúsim sa to aspoň trošku priblížiť. Predstavte si, že na ceste do mesta ani z mesta nemáte šancu sa pohnúť, všade sú hlučné motorky, štvorkolky, buginy, na ktorých sa bláznia mladí Dominikánci. Z každej časti pláže a z každého auta hrá iná hudba a pocitovo je tak 35 stupňov. Extrém. V bare, ktorý sme navštívili nebolo ani živej duše okrem personálu, boli sme ozaj radi, mohli sme si oddýchnuť – aj keď hluk a hudbu bolo z ulice poriadne počuť. Nevadí – lepšie než trčať v byte bez elektriny, klímy a vody. Keď sme sa vrátili domov bolo niečo okolo 17tej hodiny a elektrina stále nikde. Podotýkam že elektrina nešla asi od 5:30. Suma sumárum, elektrinu zapli asi po 12 tich hodinách výpadku. Oh yes. Takže po zapnutí sme dali okamžite všetko nabiť, po horúcom dni padla vhod aj studená sprcha najedli sme sa a už sa pomaly aj schyľovalo k večeru. Hudba od susedov inak stále hrala. Na ich šťastie dom je zapojený do záložného systému – náš byt nie :). Takže som to začala riešiť bombardovaním správcu domu správami so sťažnosťami. Nepomohlo. Hudba stíchla opäť až vtedy, keď sa posádka vybrala do mesta na párty. Ticho, elektrina funguje, zvieratá odišli = blažený pocit. Ideme spať
Sobota
Nejak sme sa vyspali, no opäť sme sa prebúdzali bez elektriny. Šla som sa teda ospravedlniť hosťom za nepríjemnosti. Cestou cez záhradu mi padla sánka. Všade bol bordel, odpadky. Do bazénu som sa radšej ani nepozerala. Hostia boli tiež už mierne nahnevaní, stále to však brali nejak športovo, ale sami povedali, že sú Dominikánci, avšak takéto chovanie je cez čiaru. Po pár hodinách bez elektriny zas nešla voda, tak sme našim hosťom zadovážili aspoň tú pitnú, keď už nič nefungovalo. To, čo som však videla na záhrade cestou nazad, no poviem vám, mala som dosť. Kapacita domu je max 10 ľudí. No na záhrade a v okolí domu som napočítala cca 25 ľudí. Bez našich hostí a hostí z druhého domu. Píšeme ďalšiu sťažnosť. Nepomáha. Viete čo pomohlo ? Že sa vybili aj záložné batérie domu, kde boli títo nevychovanci. Boľ kľud. Ale stále bez energie. Tak sme šli opäť do mesta. Vrátili sme sa a elektrinu sa tento krát podarilo nahodiť po 10 tich hodinách :). Lenže hlasná hudba nám opäť začala znepríjemňovať život. Ďalšia sťažnosť. Už ani neviem ako, ale zaspali sme.
Nedeľa
Sú 2 hodiny ráno. Budím sa z celkom príjemného sna na latino hudbu, až kým som si uvedomila, že táto hudba hrá v skutočnosti a že počujem hlasný krik v záhrade. Opäť si obliekam prvé oblečenie, ktoré som našla a šup hore na terasu. Reprák otočený zas do priestoru, nebolo počuť ani slovo, hulváti sa nahlas bavili v bazéne. Čo to má znamenať ?! Už som stratila nervy. A drahý tiež. Šli sme teda hore im dohovoriť. Na chvíľu to pomohlo (asi tak 20 sekúnd) a potom znovu. Hore som už znovu nešla, naštastie ich asi osvietilo a nakoniec to asi po pól hodine vzdali. Čo ma však najviac mrzelo bol fakt, že naši hostia mali so sebou malú dcérku a aj starú mamu. Fakt sme boli nahnevaní a pomaly až zúfalí. Aspoň konečne prvá noc čo nevypadla elektrina. Naši hostia však mali check out v tento deň. Bol relatívne kľud už od rána. A hneď som aj zistila prečo. Keď som šla za hosťami, tak som po ceste cez záhradu našla spiacich hostí vonku na terase – boli úplne KO. Tak som našim hosťom navrhla, že ak chcú, môžu ostať dlhšie. Samozrejme, že radšej išli domov, no vysvetlili nám, že kvôli tomu, že ak by šli neskôr, tak by im hrozilo že miesto 2 hodín budú cestovať tak 4. Lebo zápchy. Hulváti sa prebudili, a čo zase urobili ? Nemusím to už písať, však.. Takže som správcovi písala správu, že dokedy títo hostia majú zaplatený pobyt. Že do pondelka. Dios mio. Boli sme pozvaní na rodinnú oslavu ku našej talianskej kamoške. Takže sa nám vycheckovali hostia, pozamykali sme dom, nasadli na motorku a hurá na oslavu. Keď sme sa však už vracali o pár hodín nazad v kondomíniu bolo podozrivé ticho. Pánbožko ma vyslyšal (v tomto prípade to bol správca domu) a vyhodil tieto zvieratá. Hurá. Asi si ani nedokážete predstaviť ten blažený pocit. Určite nie. Takže toto bol koniec nášho dobrodruštva cez Veľkú noc.
Smutný pohľad však bol na mesto a pláž, po tom, čo sa tu dialo. Upratovavacie služby mali čo robiť. A obyvatelia Las Terrenas boli otrasení tiež. Však pozrite na fotky a posúďte samy…
